Súlad s prírodou
Sila prírody je častokrát podceňovaná. Koľko ľudí dokáže byť v nej naozaj prítomnými? Bez nutkavosti fotiť (beriem, je to ťažké keď sú tam nádherné momentky či scenérie ) a len tak tam byť bez toho aby mysleli na minulosť , či budúcnosť a boli v prítomnosti ? Koľko ľudí tam naozaj dokáže vypustiť hlavu ? Nemyslieť, na nič? Len si všímať tie ,,obyčajnosti", ako krásne farby (podľa ročného obdobia samozrejme ) a počúvať šum lístia, štebot vtákov, a to všetko bez hodnotenia, len byť vďačný za prítomnosť. Netelefonovať ,neriešiť čo bude v práci, aký obed sa spraví, čo s deťmi atď. Len číre čisté bytie, tu a teraz. Nie je to jednoduché, ale dá sa to. Ponorenie sa do prítomnosti a vďačnosti za daný okamih, moment. Pretože každý jeden moment je len jeden a jedinečný. Neexistuje , že sa ten moment už znova zopakuje tak prečo si ho neužit? prečo ten neustály zhon ? k čomu je to dobré.. vo výsledku potom človek neoddychuje ani v prírode. Ak sa ani v prírode človek nevie pozastaviť, a vypnúť myšienky, tak je to už na zamyslenie. Ak nie sme schopní sa skľudniť v prostredí , ktoré je ľudstvu primárne prirodzené, je problém. Tvárime sa , akoby sme v týchto telách boli nesmrteľní. A potom častokrát to chovanie vyústi do takého, až sa nespoznávame. Dovolili by sme si toto všetko keby vieme , že náš život čoskoro skončí? pretože úprimne , neviem aký je váš vek, čitatelia, ale tých priemerných 80-90 rokov nie je až tak veľa, ako sa nám zdá. Mnohí z vás už sú v štvrťke z toho. Prečo len ak nám niekto blízki umiera , sme si to schopní uvedomovať ? ...Ľudia sa správajú, akoby boli nesmrtelní. Lenže ludia sú smrtelní. Nič si nevezmeme stadiaľto. Naša duša ide ďalej, ale telá a všetko s nimi spojené, zanechávame tu. Nič si so sebou nzoberieme. A to je ťažké si pripustiť.
Práve preto, človek si uvedomuje svoju krehkosť a zraniteľnosť, v prírode. Ak to robí samozrejme vedome.Chodievajte čo najčastejšie do prírody. len tak. aj bez cieľu, nadýchať sa vzduchu. Nie len na bylinky, hríby či šípky, ale skutočne niekedy len vyjsť a pozorovať. Samozrejme aj dobrotky si nejaké môžte vziať. (spomínané bylinky) ale nech primárny cieľ je oddych, vypnúť hlavu od každodenných povinností a technológií a celkove rušivých vplyvov.Aby sa mohli bunky regenerovať. Je to smutné, aký malý počet ľudí vidím v prírode, a to chodím v rôznych časoch. hlavne že nákupné centrá sú preplnené stále.
Koľkí z vás ste naposledy objali strom?Stáli bosými nohami na zemi?prehrabali sa rukami v pôde,privoňali? Nazbierali si cenné poklady?
Príde vám to divné ? a nie je náhodou divné pozerať sa do televízora? byť v obchode často? čumieť do smartfónov? byť v neustálom ruchu?
ak máte deti, o to lepšie.Nie je pre nich nič lepšie ako čerstvý vzduch a pohyb na ňom. Poznáte to ,s nimi je to vnútri na zbláznenie niekedy. A detičky sa tiež v prírode ukľudnia, sú menej nervózne a viac prítomné, vďačnejšie.
Človek odtrhnutý od prírody je človek nešťastný, mysliac si že konzum ho robí šťastným, lenže to je umelá radosť. Je to odpojenie. Ľudia si veľmi radi vymýšľajú ako všetko potrebujú. Keď už majú toho až príliš veľa by som povedala. A kupujú ďalšie. A ďalšie. Áno aj materiálne veci sú potrebné, ale ľudia, celá masa ľudí má nadbytok vecí aj takých ktoré nevyužívajú a držia sa ich ako kliešť, že však sa to zíde. Ale ísť do prírody ľuďom na um nezíde. Nemajú čas.. ale majú čas čumieť do smartfónov ,pozerať na shorts a to nie krátku dobu. Majú čas sa prejedať. Majú čas pozerať televízor.Majú čas ísť nakupovať aj keď to , po čo idú, možno nepotrebujú. Majú čas na život nadávať. Oni majú čas. Len nechcú. Komu je príjemné , po toľkom zhluku sa náhle do seba ponoriť? Ono to spočiatku príjemné nie je. Pretože telo bolo zvyknuté na konzum a bez toho podnetu, hladuje, Hladuje a pýta si, a objaví sa to tak, že keď sa ocitnete v tichu, a teda v prírode napríklad, a zrazu si uvedomíte,že máte chuť ísť nakupovať, vytiahnuť smartfón, alebo proste neviete myšlienky zastaviť. To je závislosť. To nie je vedomá prítomnosť, ale zvyk tela na konzum.
Ak vás označia za blázna, pretože chodíte do prírody a vedome sa tam sústredíte na krásu a prítomnosť - vy NIE STE ten blázon. Ak si tam ten čas viete naplno užiť a viete precitnúť bez počúvnutia nutkavých myšlienok - vytiahni smartfón, choď nakupovať atď . NIE STE blázon, ale v súlade s prírodou.